Úvod: V liečbe a prevencii rekurencie fibrilácie predsiení (FP) spojenej so symptomatickou dysfunkciou sínusového uzla je jednou z moností kombinovaného prístupu k tomuto ochoreniu fyziologická kardiostimulácia samotná alebo v kombinácii s farmakologickou liečbou. Prediktory recidívy FP a efekt stimulácie zostávajú naďalej predmetom diskusií.
Ciež: analýza FP u pacientov po implantácii predsieňového kardiostimulátora (AAI KS) vo vzahu ku: 1. pohlaviu, 2. predimplantačnému výskytu FP, 3. hodnote vlny P IEGM, 4. hodnote chronického prahu (CHP), 5. poruche AV prevodu.
Súbor a metodika: prospektívna túdia u 144 pacientov s AAI KS, M 69, vek. medián 70 rokov, medián follow-up 96 mesiacov. Predimplantačný výskyt paroxyzmálnej FP bol 14.6%. Testovaný AV prevod v čase implantácie bol primeraný.
Výsledky: 1. NS vzah medzi pohlavím a FP, 2. pozitívna korelácia medzi FP predimplantačne a recidívou FP postimplantačne (p<0.001), 3. negatívna korelácia medzi hodnotou P vlny a FP postimplantačne (p<0.05), 4. pozitívna korelácia medzi CHP a FP postimplantačne (p< 0.05), 5. NS vzah medzi poruchou AV prevodu a výskytom FP postimplantačne. Permanentná FP postimplantačne sa objavila u 7 % pacientov. Porucha AV prevodu mala incidenciu 0,7%.
Záver: podža uvedených pozorovaní je najvýznamnejím prediktorom vývoja FP po implantácii predchádzajúci výskyt FP. Korelácia s vežkosou P vlny resp. CHP by mohla poukazova na vplyv trukturálnych zmien svaloviny predsiení popri postihnutí samotného sínusového uzla. Nesignifikantný vzah ku poruche AV prevodu v súbore na rozdiel od niektorých literárnych údajov môe ma pôvod v rôznej etiológii konduktívnej poruchy. Fyziologická AAI KS (finančne menej náročná ako dvojdutinová KS) spolu s farmakologickou liečbou u symptomatickej dysfunkcie sínusového uzla s paroxyzmálnou FP je akceptovatežná pri starostlivom výbere pacientov.
1 online
