STIMULÁCIA VODIVÉHO SYSTÉMU SRDCA AKO NOVÁ VÝZVA V ARYTMOLÓGII – PRAX A SKÚSENOSTI OPERAČNEJ SESTRY
Úvod: V posledných rokoch sa v oblasti arytmológie objavuje nová stimulačná technika stimulácia v oblasti vodivého systému srdca (CSP conduction system pacing). Táto metóda predstavuje perspektívnu alternatívu ku klasickej stimulácii pravej komory , s cieľom dosiahnuť fyziologickejšie vedenie vzruchu a minimalizovať dyssynchróniu komôr.
Cieľ : Cieľom prezentácie je priblížiť praktické aspekty tejto novej techniky a zdieľať skúsenosti operačnej sestry s dôrazom na bezpečnosť, efektivitu a kvalitu starostlivosti.
Metóda: V prezentácií retrospektívne rozoberáme súbor pacientov implantovaných v období od januára 2025 do konca júla 2025 s indikáciou k bradystimulačnej liečbe alebo k rozšíreniu stimulačného systému. Sledovali sme priemerný čas výkonu , dávku žiarenia, úspešnosť a komplikácie procedúry. Úloha operačnej sestry pri implantácii CSP systému je kľúčová – zahŕňa prípravu pacienta a pracoviska, asistenciu pri zavádzaní elektródy do medzikomorovej prepážky, monitorovanie vitálnych funkcií a spoluprácu pri intraoperačnej EKG a röntgenovej kontrole.
Výsledky: Súbor tvoril 65 pacientov. Z toho 16 žien s priemerným vekom 73±7 rokov, 49 mužov – priemerný vek 74±8 rokov. Čas výkonu bol v priemer 78 minút, flouroskopický čas sme vyhodnotili na 391 sekúnd ± SOD , skia cum 33 ± SOD mGy.Pri implantácii LBBAP u pacienta s kompletným AV blokom je potrebné viackrát zmeniť miesto fixácie eletródy kvôli nevhodným stimulačným prahom. Úloha sestry bola kľúčová – rýchla výmena sheathu, okamžitá príprava nového vodiaceho drôtu a zabezpečenie plynulého chodu výkonu bez predĺženia RTG expozície.
Záver: Na základe skúseností z našej praxe možno konštatovať, že CSP pacing je účinná a perspektívna metóda s dobrými klinickými výsledkami, avšak kladie zvýšené nároky na odbornosť a tímovú spoluprácu