SUBKUTÁNNE VS. TRANSVENÓZNE ICD– ČO SA MENÍ PRE INŠTRUMENTÁRNU SESTRU
Úvod: Implantácia kardioverter-defibrilátora (ICD) patrí medzi základné piliere manažmentu náhlej srdcovej smrti v rámci primárnej aj sekundárnej prevencie. Dominujúcim spôsobom je transvenózna implantácia defibrilačnej elektródy. V malej skupine pacientov tento spôsob je spojený s vyšším rizikami a vhodnejšou alternatívou sa javí implantácia subkutánneho ICD systému (S-ICD), pri ktorom sú elektródy uložené výlučne podkožne bez potreby vstupu do cievneho systému a srdca. Cieľom práce je poukázať na rozdiely medzi implantáciou S-ICD a transvenózneho ICD z pohľadu nštrumentárnej sestry, so zameraním na prípravu pacienta, použité pomôcky, asistenciu pri výkone a manažment potenciálnych komplikácií.
Metóda: Subkutánne ICD sme zaviedli v priebehu jedného roka 4 pacientom. U všetkých pacientov bola implantácia realizovaná v celkovej anestézii. Priemerný čas výkonu bol 70 minút, čo je signifikantne viac ako pri implantácii jednodutinového (40 minút) a dvojdutinového ICD (48 minút). Z pohľadu práce inštrumentárnej sestry sa postup líši v polohe inštrumentárneho stolíka, samotného inštrumentária ako aj asistencie implantujúcemu lekárovi. Ani u jedného pacienta sme nezaznamenali žiadnu komplikáciu počas výkonu ako aj v pooperačnom období.
Záver: Zavedenie subkutánneho ICD má svoje špecifiká. V centre so skúsenosťami s implantáciou ICD a súčasne aj s možnosťou kardiochirurgie ide o bezpečnú alternatívu pre pacientov vyžadujúcich si prevenciu NSS.