EPIKARDIÁLNY PRÍSTUP, SPôSOB AKO DOSIAHNUŤ SRDCOVÚ RESYNCHRONIZÁCIU U PACIENTA PO CIED INFEKCII

Úvod Infekčná endokarditída spojená s kardiálnymi implantovateľnými elektronickými zariadeniami  predstavuje závažnú komplikáciu, ktorá je spojená s významnou morbiditou a mortalitou. U takýchto pacientov by podľa platných odporúčaní malo byť štandardným postupom úplné odstránenie stimulačného systému.
Kazuistika 78-ročná polymorbídna pacientka, ktorá podstúpila implantáciu dvojdutinového kardiostimulátora pre dysfunkciu SA uzla (2003), následne opakované výmeny generátorov impulzov, v roku 2021 bola vykonaná implantácia novej RV elektródy pre fraktúru pôvodnej a zúženie stimulačného systému na jednodutinový (prítomná permanentná fibrilácia predsiení s pomalým prevodom na komory). Pacientka bola za posledný rok opakovane hospitalizovaná pre recidivujúce febrility (cca á 3 mesiace) v teréne už verifikovanej CIED infekcie (pozitívne hemokultúry, TEE nález vegetácii, PET CT nález hypermetabolických ložísk v priebehu stimulačného systému). Vzhľadom na opako. negat. stanovisko k explantácii systému bola aplikovaná kombinovaná cielená ATB liečba. Následne po zmene postoja k explantácii systému, pre dokumentovanú progresiu veľkosti vegetácii a ako aj ich lokalizáciu, bola dňa 24.05.2025 realizovaná KCH explantácia kompletného stimulačného systému a našitie epikardiálnych elektród na pravú a ľavú komoru (vzhľadom na chronický BĽTR a redukovanú LVEF). Pri negatívnych hemokultúrach a zapalových parametroch sme dňa 30.04.2025 implantovali dvojdutinový kardiostimulátor, na ktorý boli napojené epikardiálne elektródy, s dosiahnutím biventrikularnej stimulácie.
Záver U vybraných pacientov v špecifických situáciách, keď je potrebná kardiochirurgická extrakcia stimulačného systému pre CIED infekciu, je epikardiálna stimulácia vhodnou alternatívou štandardnému prístupu. Tento spôsob stimulácie je účinný a je schopný zabezpečiť aj biventrikulárnu stimuláciu.