ENDOTELOVÉ MARKERY U PACIENTOV S DIABETES MELLITUS 2. TYPU A AKÚTNOU DEKOMPENZÁCIOU SRDCOVÉHO ZLYHÁVANIA: PILOTNÁ ŠTÚDIA

Úvod: Vaskulárne komplikácie diabetes mellitus 2. typu (T2DM) boli spojené s narušenou funkciou endotelu, avšak vplyv endotelovej dysfunkcie v etiopatogenéze srdcového zlyhávania (HF) asociovaného s T2DM ostáva neobjasnený.
Cieľ: Cieľom tejto štúdie bolo posúdiť vybrané markery endotelovej funkcie u pacientov s T2DM a akútnou dekompenzáciou HF.
Metódy: Realizovali sme pilotnú prospektívnu štúdiu zahŕňajúcu pacientov s akútnou dekompenzáciou HF vyžadujúcich hospitalizáciu. Plazmatické koncentrácie vaskulárneho endotelového rastového faktora (VEGF), intercelulárnej adhéznej molekuly 1 (ICAM-1) a vaskulárnej bunkovej adhéznej molekuly 1 (VCAM-1) boli hodnotené pri prijatí a po dekongescii. Následne boli analyzované rozdiely v týchto parametroch medzi pacientmi s T2DM a nediabetikmi. 39 pacientov (21 s T2DM a 18 nediabetikov) bolo zahrnutých do tejto štúdie. 29 pacientov bolo prijatých s HF so zachovanou ejekčnou frakciou (EF) a 10 s redukovanou EF.
Výsledky: Bol zistený signifikantný rozdiel v plazmatických koncentráciách VEGF vyšetrených pri prijatí medzi pacientmi s T2DM a nediabetikmi (medián 233,0 pg/mL [1,7-598 pg/mL] vs. 106,0 pg/mL [1,7-888]; P= 0,04). Plazmatické koncentrácie VEGF vyšetrené po dekongescii nevykazovali signifikantné rozdiely. Taktiež neboli zistené signifikantné rozdiely v plazmatických koncentráciách VCAM-1 (2237±1195 vs. 2699±1093 ng/mL, P=0,37) a ICAM-1 (596±268 vs. 638±437 ng/mL, P=0,79) medzi pacientmi s T2DM a nediabetikmi pri prijatí ani po dekongescii. Hodnota EF (zachovaná alebo redukovaná) ovplyvnila koncentrácie VEGF pri prijatí.
Záver: Táto štúdia preukázala signifikantne vyššie plazmatické koncentrácie VEGF pri prijatí v dôsledku akútnej dekompenzácie HF u pacientov s T2DM.