KATÉTROVÁ ABLÁCIA ľAVOSTRANNÝCH AKCESÓRNYCH DRÁH TRANSSEPTÁLNYM PRÍSTUPOM U DETÍ.

Cieľ: Rádiofrekvenčná katétrová ablácia (RFKA) akcesórnych dráh je štandardnou kauzálnou liečebnou metódou akcesórnymi dráhami (AD) mediovaných supraventrikulárnych tachykardií v dospelej aj detskej populácii. S rastúcimi skúsenosťami s transseptálnou (TS) punkciou v dospelej populácii sa tento prístup čoraz častejšie uplatňuje aj pri abláciách ľavostranných AD. V pediatrickej elektrofyziológii sa však i v súčasnosti vo väčšine centier stále uprednostňuje retrográdny transaortálny prístup. V práci analyzujeme bezpečnosť a úspešnosť transseptálneho prístupu pre RFKA u detí. Súbor a metodika: Za 8-ročné obdobie (1/1/2008 – 31/12/2015) podstúpilo RFKA TS prístupom 56 detí s ľavostrannou AD. U ďalších 8 pacientov sme TS prístupom realizovali ľavostranné mapovanie, vlastná ablácia však prebehla v pravom srdci. Z celkového počtu 64 detí bola TS punkcia nevyhnutná u 48 pac. (75%), 16 pacientov malo priechodný foramen ovale. Pre TS punkciu sme používali dlhé zavádzače fixné alebo ovládateľné (SL1 resp. Agilis firmy SJM, MN, USA) s príslušnými punkčnými ihlami Brockenbrough (BRK) rovnakého výrobcu. Výsledky: TSP sme realizovali u 48 detí vo veku 6-19 rokov (medián 15 r.). U 42 pac. sme na TSP použili TS zavádzač SL-1 a u 6 pac. ovládateľný zavádzač Agilis. U všetkých pacientov bola TSP úspešná, všetky procedúry prebehli bez komplikácií TS punkcie. Ablácia bola akútne úspešná u 46 zo 48 pac. a dlhodobo klinicky úspešná u 47 zo 48 pac. (97,9%). Záver: Katétrovú abláciu ľavostranných AD u detí a adolescentov cestou transseptálnej punkcie považujeme za bezpečnú a vysoko efektívnu intervenciu. Vzhľadom k absencii artériovej punkcie umožňuje tento prístup rýchly demitus do domáceho prostredia, zväčša po 24 hodinách. Domnievame sa, že u týchto pacientov by TS prístup pre RFKA ľavostranných AD mal byť preferovanou cestou prístupu k arytmogénnemu substrátu.