Cieľ: Analyzovať pacientov indikovaných na upgrade systému, priebeh procedúry a porovnať ich s primoimplantáciami v podmienkach VÚSCH.
Metóda: Retrospektívna analýza CRT implantácií počas 2 rokov (01/2014-04/2016) na arytmologickom oddelení VÚSCH. Analyzovali sme demografické údaje, ko-morbidity a indikáciu na CRT. so zameraním na podskupinu pacientov podstupujúcich upgrade CRT. Hodnotili sme prežívanie, komplikácie, priebeh procedúry v porovnaní s primoimplantáciami CRT.
Výsledky : Počet pacientov bol 389, 96 žien 293 mužov. Primoimplantácii bolo 227, priemerný vek 66,5 (38-85), 60 žien (26,4 %), CRT-P 71 (31,3%)(25 žien),Reimplantácií bolo 114, priemerný vek 67,9 (42-88), 29 žien(25,4 %), CRT-P 12 (10,5%).
V skupine s upgrade systému boloo 48 pacientov, 7 žien (14,6 %). 6 CRT-D (54,2%), 3 ženy a 22 (45,8%) CRT-P (4 ženy). Priemerný vek 68,1 ((52-87 rokov). U 25 pacientov bola implantovaná bipolárna LV elektróda, u 22 quadripolárna LV elektróda a u 1 pacienta bola unipolárna LV elektróda epikardiálna, implantovaná počas CSBG v minulosti. Z 48 pacientov bola LV elektróda zavedená u 45 pacientov, u 2 s CRT-P bol vykonaný upgrade na CRT-D a 1 mal epikardiálnu LV elektródu. Defibrilačná elektróda sme implantovali u 9 pacientov, RV stimulačná elekróda u 2 a RA u 12 pacientov.
Priemerný fluoroskopický čas počas primoimplantácie CRT bol 666 sek (36-4272), počas upgrade procedúry bol 742 sek (91-4088). Výskyt komplikácií bol nesignifikantne vyšší v skupine s upgrade systému a išlo výskyt nezávažných krvácavých komplikácií.
Záver: V upgrade skupine bol dokumentovaný vyšší primerný vek pacientov v čase procedúry, dlhší procedurálny fluoroskopický čas, vyšší podiel implantovaných CRT-P. Nepotvrdili sme nižšiu úspešnosť procedúry , čo poukazuje na skutočnosť, že v podmienkach implantačného centra s dostatočnými skúsenosťami je výsledok implantácie optimálny.