Cieľ: V populácii pacientov (pts) s mechanickou podporou ĽK (LVAD) nie je úloha ICD v primárnej prevencii náhlej smrti definitívne vyriešená, relatívne málo informácii je o vplyve LVAD na výskyt komorových arytmií. Realizovali sme retrospektívnu analýzu, ktorej cieľom bolo analyzovať výskyt a charakter komorových arytmií a intervencií ICD u pts pred a po implantácii LVAD v NÚSCH Bratislava. Súbor a metodika: Analyzovali sme dokumentáciu 33 pts, u ktorých boli elektroimpulzogenerátory a LVAD implantované v NUSCH. LVAD prístroje boli implantované v rokoch 2008-2015. Všetky boli s kontinuálnym prietokom, z toho 22 HeartMate II a 11 HeartWare. Šesť pts (18%) zomrelo do 30 dní po implantácii LVAD. Ďalej sme analyzovali súbor 27 pts žijúcich viac ako 30 dní s LVAD- 25 pts malo ICD, z toho 8 CRT, 1 pt mal CRT-P, 1 pt 2D-KS. Priemerný vek pri implantácii LVAD bol 47,7±10,7 roka, 23 bolo mužov. Dilatačnú kardiomyopatiu malo 17 pts, koronárnu artériovú chorobu 9 pts, vrodenú chybu 1 pt. V čase implantácie LVAD priemerné Intermacs skóre bolo 2,56±1,15, priemerná EFĽK bola 18.8±4,7%, CI 1,82±0,37 l/min/m2. Priemerná dĺžka sledovania bola 29,93±34,6 mesiacov pred LVAD, 14,78±9,86 mesiacov po implantácii LVAD. Na konci sledovaného obdobia u 11 pts bola realizovaná HTx (40,7%), 8 pts zomrelo (29,6%), 6 pts bolo na čakacej listine na HTx (22,2%), u 2 pts LVAD zostala ako destinačná liečba (7,4%). Výsledky: Pred implantáciou LVAD 9 pts (33.3%) malo sumárne 40 epizód KT a 9 epizód KF. Po implantácii LVAD 5 pts (18,5%) malo 64 epizód KT a 11 epizód KF. Celkový ročný výskyt epizód KT/KF stúpol po implantácii LVAD: KT 0,59..1,92, KF 0,13..0,33 epizód/pt/rok. Ročný výskyt KT/KF u pts, ktorí mali predoperačne KT/KF, sa znížil po implantácii LVAD u 6 pts. U ďalších 3 pts sa ročný výskyt KT/KF po implantácii LVAD zvýšil. Nové epizódy KT/KF sa vyskytli u 1 pt. Neadekvátne intervencie v súbore 25 pts s ICD sa po implantácii LVAD vyskytli u 5 pts (20%): u 3 pts pre FP s rýchlou odpoveďou komôr, u 2 pts pre oversensing. Ročný výskyt neadekvátnych intervencií po implantácii LVAD bol 0,80 epizód/pt/rok. Neadekvátne intervencie sumárne tvorili 33,3% zo všetkých intervencií ICD, vyskytovali sa spravidla v sériách. KT/KF sa v celom sledovanom období nevyskytli u 17 pts (63%). Záver: V našom súbore sa počet pacientov s KT/KF po implantácii LVAD znížil, avšak celkový počet epizód KT/KF sa zvýšil. Komorové arytmie sa vyskytovali prevažne u pts, ktorí mali epizódy KT/KF pred implantáciou LVAD. Pacienti bez výskytu malígnych komorových tachyarytmií pred LVAD mali relatívne nízke riziko komorových arytmií aj po implantácii LVAD. Pri LVAD až 1/3 intervencií ICD bola neadekvátna. Vzhľadom na relatívne vysokú včasnú mortalitu po implantácii LVAD u chorých, ktorí nemajú ICD pred indikáciou LVAD, sa prikláňame k implantácii ICD po LVAD len v rámci sekundárnej prevencie náhlej smrti.