Cieľ: Viacero štúdií preukázalo pozitívny vplyv blokády renín-angiotenzínového systému (RAS) na vznik a udržiavanie fibrilácie predsiení. V našej práci sme sa snažili zistiť vplyv užívania inhibítorov angiotenzin konvertujúceho enzýmu (ACE-I) a/alebo blokátorov receptoru 1 pre angiotenzin II (ARB) na prežívanie pacientov s touto arytmiou.
Súbor a metóda: retrospektívna štúdia chorobopisov pacientov prepustených z Internej kardiologickej kliniky FN Brno v období 10/2004-12/2005, doplnená o 1-ročnú mortalitu. Celkom 827 pacientov (451 mužov, 377 žien) s priemerným vekom 70 rokov a akoukoľvek formou fibrilácie predsiení. Pacientov sme rozdelili do dvoch skupín, v prvej skupine (užívajúcej ACE-I/ARB) bolo 559 pacientov, v druhej (bez týchto liekov) ich bolo 268.
Výsledky: Pacienti užívajúci ACEI/ARB boli starší (priemerný vek 71,5 vs. 66,5 rokov, p<0,0001), vo vyššej funkčnej triede NYHA (priemer 2,0 vs.1,6, p<0,0001), častejšie trpeli na chronické srdcové zlyhanie (32,2% vs.12,7%, p<0,0001), ICHS (61,5% vs 35%, p<0,0001), diabetes mellitus (29,7% vs. 17,5%, p<0,0002), hypertenziu (83% vs. 51%, p<0,0001), viac ich prekonalo cievnu mozgovú príhodu (20,6% vs.13%, p<0,01), mali nižšiu priemernú ejekčnú frakciu LK (49,4 vs. 56,2, p<0,0001). Neboli významné rozdiely vo výskyte diastolickej dysfunkcie LK, v priemerných sérových hodnotách kreatininu, kyseliny močovej, cholesterolu, triglyceridov a hemoglobínu.
1-ročná mortalita v prvej skupine bola 10,7% (60 pacientov z 559), v skupine druhej 16% (43 z 268), p=0,0304.
Záver: V rizikovejšej v skupine pacientov liečenej ACEI/ARB bola 1-ročná mortalita štatisticky významne nižšia ako u pacientov s menším množstvom komorbidít, avšak bez blokády RAS.