Cieľ: Liečba ivabradínom je pomerne novším prístupom v terapii ischemickej choroby srdca.Je prvým registrovaným farmakom v skupine liečív, ktoré účinkujú znížením srdcovej frekvencie selektívnou inhibíciou If prúdu v sinoatriálnom uzle. Cieľom bolo zistiť, či pokles srdcovej frekvencie ivabradínom je sprevádzaný hemodynamickými zmenami, ktoré by mohli viesť ku zlepšeniu endotelovej funkcie. Súbor pacientov,metódy: Do prospektívnej štúdie sme zaradili 30 pacientov so stabilnou angínou pektoris, ktorým sme k liečbe podľa aktuálnych odporúčaní pridali ivabradín 2x5 mg denne. Funkciu endotelu sme hodnotili prístrojom Endo-PAT 2000 (Itamar Medical, Israel), ktorý patrí medzi novšie metódy hodnotenia endotelovej funkcie. Hodnotili sme index reaktívnej hyperémie (RHI) – parameter endotelovej funkcie a augmentačný index (AI) – parameter artériovej tuhosti. Výsledky: Štúdie sa zúčastnilo 25 (83,3%) mužov a 5 (16,7%) žien. Priemerný vek bol 65,4 ± 6,7 rokov. 28 (93,3%) bolo po infarkte myokardu (STEMI alebo NSTEMI), 23 (76,6%) po revaskularizácii (PCI alebo CABG), 16 (53,3%) pacientov malo diabetes mellitus 2.typu, 29 (96,6%) artériovú hypertenziu. Priemerná srdcová frekvencia pri vstupe do štúdie bola 77 ± 7 tepov za minútu. Zistili sme signifikantné zlepšenie funkcie endotelu po trojmesačnej liečbe ivabradínom. RHI na začiatku bol 1,54 ± 0,30 čo svedčí pre endotelovú dysfunkciu, na konci štúdie bol RHI 1,83 ± 0,36 (p˂0,0001). Pozorovali sme signifikantné zlepšenie augmentačného indexu, ktorého hodnoty boli na začiatku štúdie 21 ± 20 % a na konci štúdie 10 ± 21 % (p˂ 0,0001). Záver: Pridanie ivabradínu ku štandardnej liečbe u pacientov so stabilnou angínou pektoris môže mať okrem zníženia srdcovej frekvencie aj pozitívny vplyv na funkciu endotelu. Na potvrdenie týchto skutočností sú potrebné rozsiahlejšie klinické štúdie.