Úvod: Mechanické podpory ľavej komory (LVAD) sa stávajú štandardnou súčasťou programov transplantácie srdca (HTx), najčastejšie ako metóda premostenia k HTx u kriticky chorých pacientov s pokročilým srdcovým zlyhávaním (SZ).
Súbor a výsledky: V starostlivosti NÚSCH bolo/je 5 pacientov (1 žena a 4 muži) vo veku 27–57 rokov s implantabilnou portabilnou LVAD. LVAD bola indikovaná u 2 pacientov ako premostenie k HTx (v dobe implantácie boli na čakacej listine) a u 3 ku kandidácii na HTx (predpokladáme, že po implantácii LVAD budú môcť byť na listinu zaradení). 2 boli operovaní v NÚSCH Bratislava, po 1 vo Východoslovenskom ústave srdcových chorôb Košice, IKEM Praha a AKH Viedeň. 2 boli v terminálnom SZ pri dilatačnej kardiomyopatii, 1 pri koronárnej chorobe, 1 pri reumatickej chorobe srdca a 1 bol v subakútnom štádiu infarktu myokardu, po chirurgickej revaskularizácii a na balónikovej kontrapulzácii. U všetkých boli použité LVAD 2. generácie – u 4 Heart Mate II (Thoratec) a u 1 DeBakey (MicroMed). Po implantácii boli všetci prepustení domov. K 14.1.2008 bol čas trvania mechanickej podpory 483, resp. 355, 157, 124 a 48 dní. 2 podstúpili HTx, 1 je zaradený na listinu čakateľov v elektívnom poradí. U 2 zatiaľ hodnoty pľúcnej vaskulárnej rezistencie HTx vylučujú. Z komplikácií sa u 2 vyvinulo zlyhávanie pravej komory, u 1 lokálna infekcia vo vstupe napájacieho kábla. 2 pacienti významne anemizovali, 1 pri hemolýze a 1 po opakovanom krvácaní. Alarmy poruchy chodu pumpy sa vyskytli dvakrát. Raz pravdepodobne pre mikrotromby v čerpadle a v druhom prípade pri chybnom použití vybitých elektrických článkov. Okrem krátkych elektívnych kontrol bolo pre sprievodné komplikácie alebo nejasné ťažkosti potrebných 6 hospitalizácií. Pacienti boli vždy prepustení do ambulantnej starostlivosti.
Záver: LVAD druhej generácie sú systémy umožňujúce bezpečný ambulantný liečebný režim a premostenie k HTx.