PROHLÍŽENÍ ABSTRAKTA

     Úvod: Súčasná paradigma tvrdí, že oxidačný stres je významne prepojený s predsieňovou fibriláciou. Cieľom nášho výskumu bolo študovať vzťah medzi množstvom atriálnej fibrilácie (MAF), definovanej ako percento času počas ktorého bol pacient vo fiblilácii predsiení a koncentráciou biomarkerov oxidačného stresu, pred a po katétrovej izolácii pľúcnych vén (PVI).
     Metodika: Do prospektínvej kohortovej štúdie bolo zaradených 19 pacientov (priemerný vek 55±10 rokov, 4 ženy a 15 mužov) s implantovaným slučkovým rekordérom podstupujúcich PVI. Meraná bola plazmatická koncentrácia pokročilých produktov koncovej glykácie (AGEs), fruktozamínu (FR), pokročilých produktov oxidácie bielkovín (AOPP) a reaktívnych zlúčenín tiobarbiturovej kyseliny (TBARS). MAF bolo zaznamenané bezprostredne pred a 3 mesiace po PVI.
     Výsledky: Bola nájdená významná negatívna korelácia medzi koncentráciou AGEs a MAF po PVI (ρ=-0.63; p<0,01), ako aj významná negatívna korelácia medzi rozdielom koncentrácie TBARS a rozdielom MAF pred a po PVI (ρ = -0.59; p<0,02).
     Záver: Naša štúdia ukázala AGEs a TBARS ako potenciálne prediktory MAF po PVI. Predpokladáme, že čím je väčší lokálny zápal s oxidačným stresom v ústí pľúcnych žíl, tým je vyššia produkcia fibrotického tkaniva. To spôsobuje lepšiu elektrickú izoláciu a následne aj nižší MAF.