Úvod:
Stimulácia vodivého systému u pacientov po rádiofrekvenčnej ablácii AV junkcie sa javí v porovnaní s konvenčnými metódami stimulácie výhodnejšia najmä pre jej priblíženie sa fyziologickej komorovej aktivácii. S ohľadom na súčasný stav poznatkov sa zdá, žeby sa mohlo jednať o alternatívu resynchronizačnej terapie u pacientov so srdcovým zlyhávaním.
Popis prípadu:
Prezentujeme kazuistiku 66 ročného pacienta po ortotopickej transplantácii srdca hospitalizovaného pre atypický flutter a fibriláciu predsiení s rýchlym prevodom na komory s plánovaním komplexného ablačného riešenia v ľavej predsieni. Pre inadekvátny antikoagulačný status bolo doplnené TEE vyšetrenie, na ktorom nebolo možné v teréne hutného výrazného SEK vylúčiť trombus v ušku ľavej predsiene. Pre uvedené bolo opakovane pristúpené k zmene antikoagulačnej terapie za dabigatran a následne apixaban, napriek tomu však na kontrolných TEE vyšetreniach pretrvával trombus. Pre agraváciu symptómov srdcového zlyhávania a nemožnosť farmakologickej kontroly frekvencie komôr sme po dohovore s pacientom pristúpili ku katétrovej ablácii AV junkcie a implantácii trvalého kardiostimulátora s nešpecifickou stimuláciou Hisovho zväzku.
Záver:
Implantácia trvalého kardiostimulátora s možnosťou stimulácie vodivého systému a ablácia AV junkcie ako „bail-out“ terapia predstavuje prospešný prístup k pacientovi so závažnými prejavmi srdcového zlyhávania v teréne tachyfibrilácie predsiení aj v prípade transplantovaného srdca.
