Cieľ: Na rozdiel od detstva, kedy je najčastejšou vrodenou srdcovou chybou(VSCH) defekt komorového septa, v dospelosti je najčastejšie diagnostikovanou VSCH defekt predsieňového septa. Tvorí až 30 % všetkých VSCH diagnostikovaných v dospelosti. Diagnostika tejto nozologickej jednotky je pomerne jednoduchá, problémom však može byť odhalenie raritnejších vrodených anomálií vedúcich k objemovému preťaženiu pravej komory (PK).
Súbor a metodika: Prezentovaná je kazuistika 74-ročného pacienta, rekreačného športovca, u ktorého sa v roku 2004 objavujú prvé symptómy - námahová dýchavica.
Výsledky:V roku 2008 sme pacienta pre progresiu dýchavice (NYHA II), pokles fyzickej výkonnosti prijali na naše pracovisko. Pri transtorakálnej echokardiografii (TTE) sa zistil obraz objemového preťaženia PK zodpovedajúci hemodynamicky významnému Ľ-P skratu. Vzhľadom na nález pri TTE sa doplnila transezofageálna echokardiografia (TEE), ktorá nám podobne ako TTE nedala jednoznačnú odpoveď na otázku - kde je skrat? Následne realizovaná pravostranná srdcová katetrizácia síce potvrdila hemodynamicky významný Ľ-P skrat (Qp/Qs 2,3), verifikovala však len 1-anomálnu pľúcnu vénu vúsťujúcu do hornej dutej žily (VCS), ktorá nevysvetľovala príčinu hemodynamicky závažného Ľ-P skratu. Indikovalo sa preto angioCT vyšetrenie s prekvapivým nálezom. Odhalilo raritnú príčinu závažného skratu: anomálny návrat pravostranných segmentálnych pľúcnych vén do VCS a súčasne spojku medzi ľavou predsieňou (ĽP) a VCS.
Záver: Niektoré raritné VSCH spojené s objemovým preťažením PK pri významnom Ľ-P skrate môžu byť diagnostickým problémom. V prípade jasného pravokomorového objemového preťaženia je nutné v niektorých prípadoch využiť potenciál všetkých dostupných vyšetrovacích metodík na odhalenie príčiny závažnej skratovej chyby, kedže z nej rezultuje i následný terapeutický manažment pacienta.