Cieľ: Retrospektívna analýza profilu pac s permanentou AF podstupujúcich CRT pred 5 rokmi a v súčasnosti.
Metódy a výsledky: Analyzovali a porovnali sme 2 súbory: 192 konzekutívnych elektívnych pac podstupujúcich implantáciu CRT systémov v rokoch 2015 - 2016 (obdobie 15 mes.) a súbor 88 pac. v roku 2021 (obdobie 9 mes). Permanentnú AF sme zistili u 31 pac (16%) v rokoch 2015 - 2016 a u 17 pac. (19%) v roku 2021. Klinicky boli oba súbory porovnateľné. Priemerný vek v čase implantácie CRT sa zvýšil zo 68,8±8,2 rokov na 70,4±7,3 rokov, v oboch súboroch prevládali muži: 94% (29 pac.) a 71% (12 pac). Ischemickú etiológiu SZ malo 23% (7 pac) a 29% (5 pac). V klinickej triede NYHA III bolo 77% a 76% (24 a 13 pac). Priemerná EFĽK v čase implantácie bola 31±8% a 31±7%. Priemerná šírka QRS bola 138±37ms a 141±33ms. BĽTR malo 26% (8 pac) a 29% (5 pac). AV blokádu vyššieho stupňa malo 16% (5 pac) a 18% (3 pac). V súbore z rokov 2015-2016 išlo o rozšírenie systému KS/ICD v 35% (11 pac), v roku 2021 v 12% (2 pac). V oboch súboroch prevládali CRT-P prístroje (58% v. 65%). Abláciu AV uzla sme častejšie indikovali v súbore z rokov 2015-2016. Včasne sme realizovali RFA AV uzla u 29% (9 pac) v prvom súbore a 18% (3 pac) v druhom. Plánovanú abláciu AV uzla pre nedostatočnú kontrolu komorovej frekvencie sme podľa ďalšieho klinického vývoja zvažovali u 39% (12 pac) v prvom súbore a u 18% (3 pac) v druhom súbore. Hlavnou diagnózou indikujúcou CRT bolo SZ so širokým QRS u 55% (17 pac ) v prvom súbore, v druhom súbore prevládla klinicky relevantná bradykardia 47% (8 p).
Záver: V reálnej praxi terciárneho referenčného centra má permanentnú AF relatívne malá časť pacientov indikovaných na CRT (16-19%). Pri súčasnej farmakoterapii SZ je pri permanentnej AF evidentný nárast bradykardických indikácií na CRT a odklon od potreby ablácie AV uzla pre nekontrolovanú komorovú odpoveď.
