Kollárová Z., Kučerová D., Komanová E., Stančák B., Mišíková S.
VUSCH a.s. Košice
Úvod: Srdcová resynchronizačná terapia (CRT) je efektívnym nástrojom na zlepšenie synchrónnej práce oboch komôr. Pre progresiu srdcového zlyhávania sa často stretávame s požiadavkou zmeny už implantovaného prístroja na CRT (upgrade systému).
Cieľ: Porovnať náročnosť primoimplantácií CRT systémov s procedúrami vyžadujúcimi upgrade na CRTv období 2,5 roka.
Metóda a výsledky: Retrospektívna analýza súboru 230 pacientov implantovaných v podmienkach VÚSCH. Sledovali sme fluoroskopický čas, dĺžku výkonu, typ výkonu (primoimplantácia vs. upgrade), typ prístroja (CRT-P vs. CRT-D) a typ pôvodne implantovaného prístroja. Rozdelenie pacientov bolo v skupinach porovnateľné (primoimplantácia/ upgrade CRT-D: 133/31, CRT-P: 55/11). V porovnaní primoimplantácií s upgrade systémom CRT-D sme pozorovali signifikantné rozdiely v dĺžke výkonu (54,4±20,7 min. vs. 81,1±37,3min., p0,05) aj dĺžke fluoroskopického času (588,9±512,1sek. vs. 983,1±1121,8 sek., p0,05). Celkovo boli upgrade výkony náročnejšie čo sa prejavilo signifikantným nárastom kumulatívnej dávky RTG žiarenia ako aj dĺžky výkonu a fluoroskopického času v porovnaní s primoimplantáciami CRT systému. Periimplantačné komplikácie s neúspešným zavedením ľavokomorovej elektródy sme zaznamenali u 10 pacientov.
Záver: Procedúry vyžadujúce upgrade systému boli časovo náročnejšie v porovnaní s primoimplantáciou CRT, čo sa výraznejšie prejavilo v CRT-D skupine. Tento trend pravdepodobne súvisí s náročnosťou upgrade výkonu CRT-D, keď sa vo väčšine prípadov dopĺňa viac ako jedna elektróda.
