Cieľ: Izolácia pľúcnych vén použitím kryobalónikového katétra prvej generácie sa spájala s nízkym rizikom poškodenia steny pažeráka. Literárne údaje uvádzajú vyššie riziko pri použití druhej generácie. Cieľom práce je zistiť či existujú rozdiely v kontrolných gastrofibroskopických nálezoch po kryoablácii použitím prvej a druhej generácie kryobalóna.
Súbor pacientov a metóda: Gastrofibroskopické vyšetrenie sme zrealizovali u 54 (37 mužov a 17 žien) náhodne vybraných pacientov tretí deň po izolácii pľúcnych vén pre paroxyzmálnu fibriláciu predsiení. U 23 pacientov bol použitý kryobalónik prvej generácie (priemerný vek 62 ±5 rokov) a u zvyšných 31 pacientov kryobalónik druhej generácie (priemerný vek 54±11 rokov). V oboch skupinách boli použité kryobalóniky s priemerom 28 mm. Priemerný čas aplikácie energie pri použití kryobalónika prvej generácie bol významne dlhší oproti kryobalóniku druhej generácie vo všetkých pľúcnych vénach ( p < 0,001). Rozdiely v teplotách sme nezaznamenali.
Výsledky: Ani u jedného pacienta sme pri gastrofibroskopickom vyšetrení nezistili poškodenie steny pažeráka vplyvom kryoenergie. Ako vedľajší nález sme u 20 pacientov (37%) zistili hypersekrečný žalúdok alebo gastroezofageálny reflux a u pacientov bola začatá liečba blokátormi protónovej pumpy a u 5 pacientov (9%) duodenogastrický reflux.
Záver: V našom súbore pacientov sme pri izolácii pľúcnych vén použitím kryobalónika druhej generácie nezaznamenali vyššie riziko poškodenia steny pažeráka oproti kryobalóniku prvej generácie. Zároveň sa u našich pacientov s fibriláciou predsiení vyskytovali často nálezy hypersekrečného žalúdka a gastroezofageálneho refluxu, čo by mohlo podporiť hypotézu poukazujúcu na súvislosť medzi paroxyzmami fibrilácie predsiení a gastroezofageálnym refluxom.