PROHLÍŽENÍ ABSTRAKTA

Cieľ: Šoférovanie pacienta s možným vznikom náhlej straty vedomia zvyšuje riziko ohrozenia samotného pacienta i jeho okolia. Následné obmedzenia v šoférovaní sú vnímané ako najproblematickejšia zmena v životnom štýle pacienta a nie sú vždy rešpektované. Cieľom práce bolo sledovať výskyt náhlych porúch vedomia počas riadenia motorového vozidla v súbore pacientov s náhlou poruchou vedomia.

Súbor a metodika. V rokoch 2016-2016 bolo hospitalizovaných za účelom diagnostiky a terapie 2102 pacientov s náhlou poruchou vedomia. U 27 pacientov (25 mužov, 2 ženy priemerný vek 51+ 12 rokov) sa náhla porucha vedomia vyskytla počas šoférovania.

Výsledky. Porucha vedomia pri šoférovaní bola pozorovaná u o 1,3% pacientov s poruchou vedomia. Synkopa/presynkopa sa vyskytla u 23 pacientov, u 4 pacientov sa jednalo o odvrátenú náhlu srdcovú smrť (stav po resuscitácii). U pacientov so synkopou bola príčina synkopy stanovená u 21 pacientov, u 2 pacientov diagnostický proces pokračuje (ILR). Príčina straty vedomia bola vazovagálna (9 pacientov), SVT (7 pac), VT (3 pac), AV blokáda (1 pacient) a pľúcna embólia (1 pacient). U pacientov po resuscitácii sa vo všetkých prípadoch vyskytla VT/VF, jeden prípad končil úmrtím. Autonehoda ako následok straty vedomia bola však zriedkavá - sa vyskytla iba u 3 pacientov.

Záver. Výskyt poruchy vedomia pri šoférovaní je zriedkavý, ešte zriedkavejšia je dopravná nehoda ako jej dôsledok. Najčastejšou príčinou straty vedomia pri šoférovaní je vazovagálna synkopa. Adekvátne liečená synkopa zvyčajne nepredstavuje zvýšené riziko pri šoférovaní. Problematické sú stavy po implantácii ICD (najmä v sekundárnej prevencii), kedy pretrváva riziko náhlej neschopnosti viesť vozidlo a sú nutné dočasné alebo trvalé obmedzenia v šoférovaní. Prístup k jednotlivým pacientom vyplýva z odhadu rizika a je diferencovaný.