Cieľ: Cieľom tejto unicentrickej, retrospektívnej štúdie bolo zhodnotiť dlhodobú efektivitu jedinej procedúry kryobalónikovej ablácie pľúcnych žíl u pacientov s izolovanou (tzv. lone) fibriláciou predsiení (FP) a u pacientov s pridruženými ochoreniami, ktoré sa považujú za rizikové pre vznik alebo progresiu FP.
Súbor a metodika: Štúdiový súbor tvorilo 182 pacientov so symptomatickou paroxyzmálnou alebo včasne perzistujúcou FP rezistentnou na farmakologickú antiarytmickú liečbu. Hodnotenie efektivity prebiehalo na základe ambulantných EKG vyšetrení a 24 hodinových EKG monitorovaní podľa Holtera. Za recidívu arytmie bola považovaná akákoľvek epizóda fibrilácie alebo flutteru predsiení presahujúca 30 sekúnd. V štúdii bola uplatnená štandardná 3 – mesačná perióda zaslepenia. Do štúdie boli zaradení iba pacienti, u ktorých sa dosiahlo minimálne 6 – mesačné sledovanie.
Výsledky: Z celkového počtu pacientov malo 33 izolovanú formu arytmie. Ostatní pacienti (n=149) mali jedno alebo viac pridružených ochorení rizikových z hľadiska FP. Doba sledovania dosiahla až 86 mesiacov s mediánom 20 mesiacov. Kaplan – Meierova analýza efektivity preukázala signifikantne vyššiu efektivitu kryobalónikovej ablácie pľúcnych žíl u pacientov s izolovanou FP (log rank test, p=0,017) (obr.). Medián do recidívy arytmie bol u pacientov s izolovanou FP 36 mesiacov, zatiaľ čo u ostatných pacientov 22 mesiacov. Pacienti s pridruženými rizikovými ochoreniami mali takmer 2 - násobne vyššie riziko recidívy arytmie v porovnaní s pacientmi s izolovanou FP (Coxova multivariantná regresia, HR 1,84; 95%CI: 1,1–3,1; p=0,023).
Záver: Analýza dlhodobej efektivity kryobalónikovej ablácie pľúcnych žíl v tejto unicentrickej štúdii naznačuje, že daná metóda je signifikantne efektívnejšia u pacientov s izolovanou FP v porovnaní s pacientmi s jedným alebo viacerými pridruženými rizikovými ochoreniami.